Prebehla som pár blogov mojich kolegýň a musím povedať, že niektorým závidím, že si našli čas na písanie do blogov. Mňa by to myslím tiež veľmi bavilo, ale zatiaľ čas nadomnou vyhráva a stíham len to najnutnejšie.
Moc sa mi páči blogovanie kolegynky, s ktorou občas cestujem http://madarovam.spaces.live.com . Veľmi pútavo píše o sebe, o svojej škole aj o prírode okolo.
Dnes som navštívila dva blogy http://mikovaiveta.blog.pravda.sk/ a http://andrea-dvui.blogspot.com/ a trochu som ich okomentovala, zaroveň som sa stala ich sledovateľom.

Niečo o mne?
No nazdar,
vraj mam napísať niečo o sebe. Ono sa to povie, ale ako niečo povedať a nič neprezradiť? Veď okrem toho, že som informatik a viem ako ľahko sa dajú informácie zneužiť, som aj žena a ženy sú rady tajomné :)
Ale tak mi treba, prihlásila som sa do ďalšieho vzdelávania a už som zistila, že to niečo stojí /nehovorím teraz o peniazoch, ale aj tie to stojí/.
Takže som pedagóg, ktorý išiel do učiteľstva až po rokoch praxe vo výpočtových strediskách v podnikoch. Išla som učiť s nadšením a s úžastnými predstavami a už roky bojujem, aby som o to nadšenie úplne neprišla. Je pravda, že informatika, ktorú učím, sa učí celkom dobre, pretože nemusím žiakov veľa motivovať, počítače ich proste ťahajú samé. Ale čo to znamená pre nás - učiteľov informatiky, pochopí máloktorý iný kolega. Byť stále v obraze, stačiť svojim žiakom a byť aspoň krôčik pred nimi a presvedčiť ich , že z informatiky naozaj nikto na svete nevie všetko.... Ale možno práve to je to, čo ma na tom baví a možno práve to je to, prečo som sa prihlásila na ďalšie vzdelávanie učiteľov informatiky..... Tak posúďte sami, koľko som toho prezradila!
Dovidenia, dúfam, že skoro.